INFLÁCIA – AKO TO VŠETKO ZAČALO

Prví vládnuci panovníci „odstrihli“ malé kúsky mincí, ktoré nahromadili prostredníctvom daní a iných poplatkov voči svojim poddaným. Ostrihané kusy boli roztavené a vyrobené do nových mincí. Všetky mince sa potom vrátili do obehu. Ostrihané mince boli v obehu s inými mincami a všetky mali rovnakú hodnotu.

Ako sa tento proces vyvíjal, v obehu sa objavovalo stále viac orezaných mincí. Ľudia začali byť podozrievaví a zdráhali sa prijať odrezané mince v plnej nominálnej hodnote. Ich obavy podnietili vládnuce mocnosti, aby znížili obsah drahých kovov v minciach. To znížilo náklady na výrobu a vydávanie nových mincí. Čoskoro mali všetky mince v obehu menej podielu drahých kovov. Preto už nebolo potrebné strihať mince.

Z vyššie uvedeného príkladu nie je ťažké pochopiť, ako by sa čokoľvek používané ako peniaze dalo nejakým spôsobom zmeniť, aby sa uspokojil nenásytný finančný apetít vlády. Takýto proces bol však ťažkopádny a nepohodlný. Musel existovať lepší spôsob. Bohužiaľ sa našiel.

PAPIEROVÉ PENIAZE

S príchodom tlačiarenského lisu a neustálym zdokonaľovaním mechaniky replikácie slov a čísel ľahko rozpoznateľným spôsobom boli papierové peniaze veľkým impulzom pre vlády k zvyšovaniu peňažnej zásoby v obehu.

Ľudia sa však na papierové peniaze pozerali so zdravou skepsou. Uprednostňovali staré mince s obsahom drahých kovov, ktoré naďalej obiehali popri nových papierových peniazoch. V dôsledku toho bolo potrebné, aby vláda zachovala prepojenie medzi peniazmi známej hodnoty (mince) a peniazmi bez hodnoty (papierové bankovky), aby podporila ich používanie.

Toto prepojenie sa nazýva konvertibilita. Umožňuje, aby boli peňažné prostriedky v obehu zameniteľné, t. j. vymieňané na požiadanie za vopred stanovené sumy. V prípade amerického dolára bol vopred stanovený pomer jedna unca zlata za 20,67 USD. Môžete vymeniť papierové doláre za zlato; alebo zlato za papierové doláre – na požiadanie. (Konvertibilné za zlato – NIE kryté zlatom)

Konvertibilita zmiernila obavy spotrebiteľov z používania a prijímania papierových peňazí. Pokiaľ vláda udržiavala konvertibilitu, akceptácia papierových peňazí rástla. Postupom času však vlády naďalej nafukovali svoju vlastnú peňažnú zásobu ďaleko za hranicu ich schopnosti pokračovať vo výmene/konvertibilite pri dohodnutej fixnej sadzbe. To znížilo hodnotu papierových peňazí a prinútilo ľudí, aby sa im aktívne vyhýbali a radšej používali a vlastnili mince z drahých kovov.

Aby vláda ochránila svoje vlastné záujmy, prerušila spojenie konvertibility, najprv čiastočne, potom úplne. Bolo to urobené cez FIAT (právoplatnosť alebo nariadenie vlády o platnosti papierových peňazí v štáte).

Naše peniaze dnes nielenže nemajú žiadnu vnútornú hodnotu. Zásoba peňazí je neustále nafukovaná, zväčšovaná a teda znehodnocovaná. Frakčné bankovníctvo dnes umožňuje žiadne povinné rezervy bánk od roku 2020 a exponenciálny nárast peňažnej zásoby prostredníctvom úveru. Tlačiareň stále bzučí 24 hodín denne, 7 dní v týždni, ale digitálny vek priniesol nové a dômyselné spôsoby, ako oklamať ľudí.

ČO JE INFLÁCIA?

Inflácia je znehodnocovanie peňazí vládou a centrálnymi bankami prostredníctvom rozširovania ponuky peňazí a úverov. Všetky vlády zámerne nafukujú a ničia svoje vlastné meny.

Inflácia znižuje hodnotu všetkých peňazí v obehu, čo vedie k strate kúpnej sily danej meny. Strata kúpnej sily sa prejavuje vo vyšších cenách tovarov a služieb. Vyššie ceny NIE SÚ inflácia. Vyššie ceny, ktoré vyplývajú zo straty kúpnej sily meny, sú dôsledkom inflácie.

Existujú aj ďalšie vplyvy inflácie vrátane nesprávnej interpretácie finančných štatistík, nesprávneho prideľovania peňazí a zdrojov, nespoľahlivej ekonomickej štatistiky a projekcií atď.

Účinky inflácie sú kumulatívne, nestále a nepredvídateľné a sú výsledkom inflácie, ktorú už vytvorila vláda alebo centrálna banka.

KTO/ČO SPÔSOBUJE INFLÁCIU?

Existuje len jedna príčina inflácie: vláda. Pojem vláda zahŕňa centrálne banky. Federálna rezervná banka Spojených štátov amerických je najväčším motorom inflácie vo svetovej histórii. Vedomé a zámerné kroky Fedu na nafukovanie peňažnej zásoby od svojho vzniku v roku 1913 priniesli pokles kúpnej sily amerického dolára o deväťdesiatdeväť percent. To znamená, že dnes to, čo kupujeme, stojí viac ako stokrát toľko, koľko by bolo potrebné bez účinkov inflácie.

Inflácia nie je spôsobená „chamtivými“ podnikmi, nadmernými mzdovými požiadavkami, zrýchlenými spotrebiteľskými výdavkami alebo vyššími cenami energií. Dokonca aj sklon vlády utrácať, hoci je nerozvážny, nespôsobuje infláciu. A to nie je v rozpore s mojím predchádzajúcim tvrdením, že jedinou príčinou inflácie je vláda. Na prvom mieste je tvorba peňazí. Až potom, čo sa vytvoria peniaze alebo úver, môže vláda uplatniť svoje bezohľadné ignorovanie finančného obmedzenia míňaním neprávom získaných ziskov. (pozri vládne výdavky NIE SÚ inflačné)

POCHOPENIE INFLÁCIE A JEJ VPLYVU

Arabské ropné embargo v roku 1973, z požiadaviek na viac peňazí na ropu, splodilo vytvorenie organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC). Základným faktom celej záležitosti bolo, že doláre, ktoré krajiny OPEC dostávali za ropu, mali oveľa menšiu hodnotu, než keď boli pôvodne spísané existujúce zmluvné dohody. Vývozcovia ropy dostávali fixné sumy v dolároch v mene, ktorá niekoľko desaťročí strácala hodnotu.

Aby ste to lepšie pochopili, predstavte si, že ste boli spoločnosťou, ktorá predávala výrobky za 1 dolár a podľa vašej zmluvy nemôžete dostať viac. Keď sa premiestnime dopredu o dvadsať alebo tridsať rokov, stále predávate veľa výrobkov a stále dostávate 1 dolár za každý, ktorý predáte. Vaše výrobné náklady v priebehu rokov naďalej stúpali; a stojí vás to viac za všetko, čo si kúpite, aby ste si udržali svoj životný štandard. Všetci platia za všetko viac. Na priebežnej, medziročnej báze sa veci zdajú celkom normálne, až na to, že ceny teraz rastú častejšie a tempo rastu je vyššie ako predtým. Čo sa deje?

Dôsledky inflácie sa prejavujú. Tieto účinky môžu byť spočiatku jemné alebo si ich vôbec nevšimnete. V určitom okamihu sa však kumulatívne účinky inflácie stanú zreteľnejšími a každý začne konať inak. Firmy sa to snažia plánovať a jednotlivci investujú s ohľadom na infláciu.

Keď si ľudia viac uvedomujú dôsledky inflácie, začnú hľadať dôvody a vinníkov. Vláda samozrejme rýchlo koná. Niekedy implementujú mzdové a cenové kontroly. Je to ako nastaviť horák sporáka na „najvyšší“ a na hrniec nasadiť pokrievku bez uvoľnenia tlaku. Obľúbeným „nástrojom“ Federálneho rezervného systému je manipulácia s úrokovými sadzbami, a to nahor aj nadol (pozri dva dôvody, prečo Fed manipuluje s úrokovými sadzbami a cieľ inflácie na 2% Fedu je zbytočný). A stále veľa rozprávajú.

Za posledných tridsať rokov prehovorili dosť na to, aby nás vystrašili, aby sme si mysleli, že problémom sú naše vlastné zvyky míňať a šetriť. Niekedy je vina nasmerovaná na zahraničie a ich meny. Zdá sa, že náš zmysel pre „nespravodlivosť“ v súvislosti s čínskymi pokusmi oslabiť jüan nie je namieste. Kritizujeme ich a ďalšie krajiny za to, že robia to isté, čo vláda USA a Federálny rezervný systém už viac ako sto rokov.

Dokonca aj s enormne inflačnou reakciou Federálneho rezervného systému v roku 2008 a neskôr sme nezaznamenali podstatné zvýšenie všeobecnej úrovne cien tovarov a služieb, ktoré sa očakávalo. Trvalo viac ako celé desaťročie, kým sa hospodárska aktivita vrátila na úroveň spred veľkej recesie. Potom zasiahla pandémia a nútené odstavenie ekonomiky. Vláda a Federálny rezervný systém sa pustili do ďalšej veľkej schémy, aby nás zachránili pred účinkami inflácie, ktorú vytvorili. Tentoraz sa vyššie ceny tovarov a služieb prejavili rýchlo a vo veľkej miere.

Nižšie je uvedený graf vplyvov inflácie na kúpnu silu amerického dolára (CPI). Bez ohľadu na to, do akej miery môže byť štatistika chybná, stále je primerane reprezentatívna pre vplyvy inflácie v priebehu času…

Historická miera CPI 1914 – 2024