Mnohé tieto projekty sa realizujú v politicky nestabilných krajinách, s vysokou korupciou. Treba platiť zamestnancov, zabezpečiť vhodné pracovné podmienky a nezabudnúť na odbory. Samozrejme treba mať na vyťažený kov zabezpečený aj odber. A cena kolíše.

Funguje to aj tak, že menšie firmy “juniors” hľadajú náleziská a pripravujú ich pre stredné a veľké ťažobné spoločnosti – “majors”. A práve pri tých “juniors” môžete veľmi rýchlo zbohatnúť, alebo všetko stratiť. Naopak “majors” spoločnosti majú viac kapitálu a možností.

Zlato sa profesionálne neryžuje v rieke, ako to môžete vidieť v mnohých westernoch a filmoch o zlatej horúčke. Zlato sa ťaží ťažbou skaly, alebo ako druhotný produkt pri ťažbe inej suroviny. Ťaží sa aj oddeľovaním veľkého množstva rudy kyanidom. Väčšina objemu zlata sa však vyťaží v baniach, ktoré sú určené na jeho ťažbu.

Aj keď sa hovorí o vysychaní nálezísk zlata, nie je ani z ďaleka vyťažené. Budúcnosť jeho ťažby však závisí od investícií a od nákladov na ťažbu. Investície sú dôležité aj pre hľadanie nových nálezísk.

Ťažba zlata má zhruba 20 ročný cyklus, od nájdenia ložiska, až po vyťaženie poslednej prínosnej unce zlata. Technológie však napredujú, s čím súvisia aj možnosti hľadania nových ložísk a získavanie investícií do nich.

Treba sa zamyslieť nad rizikovosťou investovania do akcií ťažobných spoločností. Niektoré sa dokázali prepadnúť aj o 80%, pretože je to úplne iný svet, ako obchodovanie so zlatom, ktoré je už vyťažené a pripravené pre investorov a klientov.